Hoj, Marienka, hoj, ďe ťa taňesiemo,
taló na Držkóce, na prašiavie óce,
zimu, zimu tanesiemo, leto, leto priňesiemo,
hój, Marienka hoj....

.....takto sa každoročne, nepretržite spievalo dedinkou Sriežovce na Smrtnú nedeľu. Všetci, či mladí, či starí, zišli sa na hornom konci dedinky a niesli Marienku za dedinu. Keď jej dali dolu odev, slamu zapálili, chlapci popreskakovali a ešte horiacu slamu hodili do potoka.

Aj takto poslali z dedinky všetko zlo, chorobu a očakávali už len krásne, teplé slniečko, aby v zdraví mohli pracovať po celý rok a starať sa o hospodárstvo. V obci Striežovce vždy vládla dobrá nálada, stretli sa rodáci, priatelia, v tomto roku sa nestretneme, ale spomienky na dobrosrdečných Striežovčanov máme v srdciach.

Želáme si aby sme aspoň pomyselne poslali všetko zlé, nielen zo Striežoviec, ale z celého sveta, aby zákerná choroba skončila a zvíťazilo zdravie, dobro. Nech nám Pán Boh pomáha.

Prikladáme autentický zápis, ktorý sme získali na terénnom výskume, v rámci projektu Roztratené zrnká:

Vynášanie Marienky- na smrtnú nedeľu, 2 ťíždňe pred Veľkou nociev. U nás nie je Morena.
(Anna Palicová) U nás žili veľmi dobrí, dobrosrdeční ľudia, preto sme to nikdy nenazývali Morena, Baba, ale krásne, nežne milo Marienka. Starostka v Hrušove ma upodozrievala, že som to ja premenovala. Kdeže by som si to mohla dovoliť, keby to bola Morena, volali by sme ju Morena, to nie je moja robota, to robota dakedajších Striežovaniek, ktorým sa určite Marienka viacej sadla do ucha.

Marienka sa nosila za každého počasia, každú smrtnú nedeľu sa zišli na hornom konci pri Múdrej. Deti a ich mamy, obliekli bábu-snopok slamy, dali mu hlavu, na výkres nakresili tvár, zaviazali šatku, nastokli na palicu (na ščápa) a takto vliekli dole dedinou opakujúc jednu slohu piesne:

Hoj, Marienka, hoj,
ďe ta ňesiemo,
Taló na Drškóce,
na prašivje óce
Zimu, zimu, ta ňesiemo
Ľeto, ľeto, priňesiemo,
Hój,Marienka hoj.

Toto sa opakuje dole celou dedinou. Skoro celá dedina vyšla na priedomie. Prešli sme celou dedinou niže mlyna sa dá prejsť lúčkou k potoku (gu járku), a tam potom sa Marienka vyzliekla, lebo sukni a košele by bolo škoda, ale ten snopok sa zapálil a čo smelší, tí preskakovali.

(Želmíra Lisičanová):Dakoďi tak bolo: Dievka, kotrá sa chcela do roka vydač, preskošila ako prvá. No aľe teraz už skášu malé ďeťi.

(Alica Krokavcová): Potom sa to šmarí do járku, abi zima išla ta het dole.
Edon rok nám Marienku zachrániv, abi se nám ňeutopela..:)
(Anna Palicová) A tak sme sa na Veľkú noc guľovali..:), lebo vrátil zimu naspäť.

Prikladáme video z roku 2010, spracovala Mgr. Jaroslava Jelchová:
https://www.youtube.com/watch?v=oTCL4gKKIl8