Čarovná studnička – zvykoslovie na Turíce v regióne Gemer – Malohont

Svetodušné sviatky, nazývané aj Letnice, Zelené sviatky, Turíce, Rusadlá, sú pohyblivé kresťanské sviatky slávené sedem týždňov po Veľkej noci.

Staroslovanský názov Turíce je odvodený od zvieracej masky tura, dominantne zastúpenej v jarných ochranných a obetných obradoch. Názov Rusadlá, používaný na východnom Slovensku, súvisí pravdepodobne s názvom mladších antických slávností pascha rosarum. Po rozšírení kresťanstva cirkev na pôvodné turíčne sviatky terminovala sviatky svätého Ducha, znázorňovaného plamienkom alebo holubicou.

Symbolika i význam pohanských sviatkov sa zachovali v tradícii do začiatku 20. storočia. Staršiu vrstvu tvorili sprievody masiek, bujaré zábavy so spevom a tancom, hostiny, streľba, obchádzanie chotára s fakľami, hluk. Duše mŕtvych predkov sa mali cez turíčny týždeň vracať na zem pomáhať a ochraňovať živých. Na severnom Slovensku sa konali zádušné omše za zosnulých za obdobie od minulých Turíc, na hroby sa kládli zelené vetvičky, vajíčka. Turíčnu zeleň prijalo kresťanstvo – na ochranu domu, hospodárstva i dobytka sa používali v kostole posvätené vetvičky.

Pozostatkom starého obyčaja voľby turíčneho kráľa (volila ho mládež a tri dni mu patrila všetka svetská moc v obci), ktorý vďaka zákazom zanikol v 18. storočí, je voľba turíčnych mládeneckých richtárov (v Klížskej doline voľba smutného kráľa). S postavou kráľovnej sa stretávame v dievčenských hrách a obchôdzkach. V mestách sa na Turíce konali strelecké preteky na terč v tvare vtáka, víťaz dostal titul vtáčieho kráľa. Obľúbené boli sprievody dievčat s ružovými girlandami a vencami, prevážanie sa na kvetmi ozdobených loďkách, výlety do prírody, majálesy, juniálesy. Na Slovensku turíčne obyčaje postupne zanikali, v tradícii sa uchovávajú zábavy, stavanie májov (stredné Slovensko), vkladanie zelených vetvičiek za okná domov, miestami (Hont, Šariš) aj čistenie studničiek.

Zdroj: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/maj/

Ako tieto sviatky, v našom regióne nazývané Rusadlá prežívali v obciach na našom území?

V obci Rovné sme sa dozvedeli, že na RUSADLÁ-TURÍCE, keď boli lipy pekne rozvité, tak šli mládenci nalámať halúzky, ktoré sa rozvešali po stenách vo vnútri. Keď to poschlo, pozbierali ich do papierového mieška a v lete, keď prišla búrka-hrmavica, tak sa pálili, lebo ten dym vraj rozoženie oblaky.

V obci Striežovce nám prezradili, žeVeľká noc a Rusadľe sú prepojené sviatky. Skoro v každom dome bola zabíjačka a každá domácnosť si nechala šunku zo zadnej nohy, tá sa zasolila, zaúdila a varí sa na Veľkú noc. My sme nechávali dve nohy, aby ostalo aj na Rusádľa, aj vtedy sa varila šunka, v piatok. V sobotu od obeda už je sviatok, ako aj sobota a nedeľa je rusadľaví sviatok, šunka sa jedla s vajíčkom a chrenom. Chlapci stavali mája všetkým tým dievčatám, ktoré boli aj na Veľkú noc polievať. Takže koľkí chlapci dievča poliali, toľko májov mala postavených. Na Rusádľa ten chlapec, čo niesol máj do domu dievčaťa, dostal ako výslužku vreckovku, vo vreckovke peniaz a za papierový sáčok rôznych koláčov. Teraz už ale dávajú keksíky.

Na Rusadlä v Ratkovej,  keď v nedeľu ráno videli postavenú Máju,  ženiški donesli hantúšok  a pošajdes, mali šutemíni napešenia, robili mládencom ftášacô mľako.

V obci Rákoš  stavali  Máje poriadne vysoké, kmeň zo smreka a na vrch sa dala borovica, alebo jedlička. Po polnoci vinšla mama, aj mladá,  vtedy dostali od dievčaťa darček, vreckovku, hantúšok.

V obci  Muráň stavali brezovo Máje tajne v noci, ale dievky predsa len vyzerali, kedy, kto príde, aby mládencov ponúkli pálenkou. Potom si musela každá dávať na Máju pozor, inak prišli ďalší chlapci, ukradli a postavili druhej dievke. V nedeľu potom býval Majáles, kde sa všetci spolu zabavili.  (Maľi zmo frajerov aj Muráňa aj z Ľahoťi, Máje nám stavaľi, prvo nám postaviľi Ľahoťane, potom prišľi Muránšaňe, ťie máje het šmariľi a postaviľi oňi svojo.)

V Muránskej Zdychave na Rusadľe mládenci v noci zo soboty na nedeľu narúbali pekné rovné brezy a pred domom, kde býva dievka, urobili do zeme dve diery a osadili do nich pár briez ozdobených farebnými patlíškami z krepoviho papiera. Nepostaviť Mája znamenalo veľkú hanbu nielen pre dievku, ale aj zneváženie rodiny mládencom a výsmech neprajných susedov. U nás na Gemery všeobecne platilo, že  ak bol mládenec obliať dievča na Veľkú Noc, bola povinnosť postaviť Mája.

V obci Sirk  tak pódaľi: Koj si buv na Velkú noc kúpač, tak jä tvojó psó povinosčó  i  Máju postavič. A koj bi tú Máju nepostaviv, ta na príduci rok nemisi prič  kúpač, neprijmú ho. To tak bulo.

V malohontskej časti, v obci Klenovec: Na Rusadlia, v noci tohoto sviatku chlapci dievčatám stavali "máje" v tichosti. Obielený smrek ozdobili stužkami, na vrcholec dali bielu šatku. Stávalo sa, že si chlapci navzájom mája ukradli, tak museli potom prichystať druhý. Ojedinele sa stávalo že dievča "potupili" postavením suchého stromu, alebo hore koreňmi, čo bolo pre dievča veľkou potupou. Keď mája rúcali, chodili mládenci spevom s heligónkou, vykrútili dievčatá a rodičia ich pozvali a pohostili. Hlavnou odmenou za postavený máj boli vyšívané vreckovky, zápästky, pierko, ak šlo o vážnu známosť tak mládenec dostal vyšívanú košeľu. V tomto období sa robievali aj "fajermanskie zábavy" (požiarnícke) na stupách, kde močili súkno. Na Rusadlia nemohli chýbať makové a orechové koláče.

Spracovala: Stanislava Zvarová, GMOS, 2020