Prezentácia terénneho výskumu

Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja sa aj v tejto sťaženej situácii snaží realizovať svoje úspešné projekty. Jedným z nich je aj projekt Roztratené zrnká, v rámci ktorého sa realizuje terénny výskum v obciach nášho regiónu Gemer – Malohont, na území okresov Revúca a Rimavská Sobota.

Jeho 11. ročník sa realizuje z časti v roku 2020 a z časti v roku 2021 a to v obciach Kyjatice, Kadlub, Babinec a Kraskovo. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

V tejto dobe je to veľmi ťažké realizovať, ale snažíme sa skladať zrniečka, aby sme spracovali čo najviac informácií. Prostredníctvom nášho výskumného tímu a ich informátorov, ako aj získaných materiálov z archívov, vám prinášame pár informácií z obcí Babinec a Kyjatice z časti Kadlub.

Z rozprávania o zásnubách, svadobných prípravách a svadbe

„Zasnúbeňja ako bolo? Prišľi žeňíchovi roďičia, my sme už pripraviľi, variľi pohosťeňie. Prišiel krstný otec, dali obrúčky, prsteň, zaušňice, hodinky a svokra retiazku. Vyzdobili ma celú. Poseďelo sa, poďebatovalo a išlo sa domov a zasnubeňi sme boľi. Kupovala sa aj látka na šati, nie všetci zlato.
Aj moji rodičia potom išľi k ňim na návštevu. Kupovala sa košeľa pre otca a pre svokru zásťera, či šatka, či dačo takô na šaty, látka.
Pred svaďbou sme choľili variť rezance z 10- 20 vajec.
Dievčatá pierka robiľi z krušpánu, kvietočky sa kúpiľi a mašličky nato. Jedna to mala na starosti, ukázala druhým...
V piatok sa sviňa zabíjala ( robili klbáse, huriki, ) a v sobotu bola svaďba.
V nedeľu sa ešte riad umíval a zabaviť sa.
Ako ňevesta som mala dlhé biele šati, závoj a veňiec. Maľi sme družbu, starejšieho.
Pred sobášom bola u nás celá roďina, pohosťeňá bolo, prišiel po mňa prvý družba a odšikoval ma do kostola, išľi sme na vozoch s koňmi.
Zo  sobášu sme išľi k svokrovcom, tam bola svaďba, hosťina.
O povnoci bola čia mladá. Prezľiekala som sa do červeních bodkovaných šiat. Bola so mnou krstná mama. Na hlave som mala kvetovanú šatku, akú kto mal. Bielu zásterku som ešte mala víšívanú.
Došikoval ma prví družba a zatancoval on so mnou. Krstná mama zbierala peňiaze do misi.
Potom tancovali so mnou šeci za radom.“

Fotografie zo života v Kadlube

Obec Babinec

Babinec je malá dedinka ležiaca v juhovýchodnej  časti Slovenského Rudohoria na plochom chrbte nazývaného Na vŕškoch, nachádzajúceho sa medzi dolinami Rimavy a potoka Pápča.

Obec podľa záznamov v 13. storočí patrila rodine Derenczényiovcov, potom Schéchyovcov, Gyongyossyovcov, Koháriovcov a napokon bol posledným majiteľom Coburg.

Ľudia tu po domácky robili metly z brezového prútia „čomóty“. Z dubových a lieskových lubcov plietli koše rôznej veľkosti a tvaru. Zo surových bukov štiepali dosky na skrine „súseky“, ktoré robili bez železných klincov. Výrobky vozili na Dolniaky až za Miškovec. Za predané výrobky nakúpili šatstvo pre rodinu, víno na svadbu.

Babinčania kedysi chodievali na Dolniaky na žatvu aj na tri týždne. Ženili sa väčšinou len v rámci vlastnej dediny. Rozhodovalo často bohatstvo, polia, nebral sa ohľad na mienku detí ani na lásku, čo často končilo tragicky, dobrovoľnou smrťou, či zverbovaním na vojnu.

Pred svadbou sa konali tzv. nahováračky, na žiadosť rodičov sprostredkovali spojenie mladých. Pytačky sa konali u rodičov mladej. Zásnuby sa konali  na posiedke na lavičke „pod stienkou“, alebo „na pažiti“- pri tanci. Rodina nevesty chodila „pozriedž ohňisko“, návšteva domu, kde sa ich dcéra vydáva. Pred svadbou boli ohlášky v kostole, hlásili sa tri nedele za sebou.

„Ohlasujú sa po prvý (druhý, tretí) krát - poctivý mládenec a poctivá panna, ktorí si umiesnili vstúpiť do stavu manželského. Ak by niekomu bola známa príčina, pre ktorú by tu ohlásené osoby nemohli vstúpiť do stavu manželského, nech sa ohlási na farskom úrade.“ Svadba v Babinci trvala 3 dni.

Deň pred svadbou bolo prevážanie rúcha, ktoré poslala rodina nevesty . Na voze sa prevážalo do domu mladého. Prevážali ho na vozoch perinárky, bez muziky, ale so spevom.

Na vracanky - rodina, príbuzní i susedia prinášali mladomanželom pred svadbou dary. Jedni vracali, čo dostali, keď iní mali svadbu, druhí požičiavali, že im vrátia, keď budú mať v rodine zase oni svadbu. Prinášali koláče, torty, sliepky do polievky, pálené...šúlali gágoríky. Krájali rezance, šklbali sliepky.

Družice robili pierka pre svadobníkov (rozmajrín, krušpán, kacinkras a zimozel, stužky len pre mladomanžela, starejšieho a družbov).“

Nasledovala svadba, ktorú vám predstavíme v našej záverečnej prezentácii.

Milí naši čitatelia, ak máte informácie o živote našich predkov, dobové fotografie z obcí Babinec, Kyjatice – Kadlub, Kraskovo, prosíme ozvite sa nám, radi Vaše informácie spracujeme, aby sme ich mohli zachovať pre ďalšie generácie. Ďakujeme!

Kontakty: 0904 875 369, zvarova3@post.sk, folklorgmos@rsnet.sk