Predstavujeme vám primáša ľudovej hudby Mgr. Michala Šimka, z Revúcej.

Mgr. Michal Šimko celý svoj život prežíva s ľudovou hudbou. Ako nám povedal, je to jeho „srdcovka“. Žije v Revúcej a s ľudovou hudbou vyrastal od útleho detstva vo svojej rodine. Veľmi radi počúvali ľudovú hudbu z rádia. Jeho rodičia si radi spievali a učili pesničky aj svoje deti. Nezabudnuteľné sú pre neho spomienky na cesty autom k starým rodičom do Pozdišoviec, ktoré si spríjemňovali po celý čas spevom. Keďže v aute nebolo rádio, jeho rodičia si to vynahradili spevom a zároveň tak k ľudovej piesni viedli aj svoje deti. Aj takto získaval Michal Šimko vzácny dar, úctu a lásku k jedinečnému kultúrnemu dedičstvu.

Cestu k husličkám mu otvoril otec. V čase, keď začal chodiť do základnej školy, mu priniesol prvé husličky a tak bolo smerovanie k hraniu jasné.

Jeho prvým učiteľom hudby bol riaditeľ Základnej umeleckej školy v Revúcej, pán učiteľ a riaditeľ školy Vešelényi, ktorý mal tiež blízko k ľudovej hudbe a v istom období bol aj primášom vo Folklórnom súbore Magura v Kežmarku. V Základnej umeleckej škole v Revúcej založil detskú ľudovú hudbu, v ktorej účinkoval aj Michal Šimko a neskôr bol jej primášom. Počas gymnaziálnych rokov ho ale oslovila moderná rocková hudba, gitara, basgitara a účinkovanie v kapele. Na husle ale nezanevrel a dokončil druhý stupeň ĽŠU.

K ľudovke sa vrátil na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Študoval slovenčinu a hudobnú výchovu a ako huslista začal hrať v ľudovej hudbe Folklórneho súboru Mladosť.

Primáš ľudovej hudby Borievka Igor Gašpar bol vtedy nielen jeho spoluhráčom, ale aj spolužiakom a spolubývajúcim na internáte. Jemu vďačí za veľa. Ukázal mu a učil ho poznávať regionálne špecifiká, ako správne frázovať, tvoriť tón, hrať cifry, variácie. On ho priviedol i do Folklórneho súboru Partizán, v ktorom v tom čase primášoval. Michal Šimko v tomto súbore pôsobil asi tri roky, hral druhé husle. Nazbieral mnohé muzikantské zručnosti a skúsenosti. Ako Revúčan samozrejme vnímal FS Lykovec, Janka Jasenku, no až jeho – v tom čase „nádejný“ – švagor Ondrík Baran ho priviedol na prvú skúšku.  

Aké sú jeho spomienky na účinkovanie v rodnom regióne Gemer?

Spomínam si, že z množstva nádherných pesničiek, ktoré muzikanti hrali, som poznal iba dve: Koj f tom Sirku bubnovali a Pod Muráňom. Tak som začal hrať s Jankom Jasenkom, učil som sa piesne, zbieral muzikantské i životné skúsenosti v Lykovci, neskôr v súbore Sinec v Hnúšti. Keď nás Janko opustil, prebral som jeho miesto primáša.

Mojím súputníkom v muzikantskom živote na Gemeri bol aj stále je Radko Dusa. Aj keď muzikantské chodníčky sa rozchádzajú a stretávajú, vždy sme si našli k sebe cestu a vždy sa nám veľmi dobre spolu hralo, či to boli folklórne súbory Lykovec, Sinec, alebo Rimavan, spevácka skupina Húžva, no i príležitostné muzikantské zoskupenia na svadbách, plesoch, zábavách.

Teší ma, že na cestu k ľudovej piesni a folklóru som nasmeroval aj svoje dve dcéry, a že na husličkách hrá už a môj vnúčik Jakub.

O to sa snažím aj vo svojom profesijnom živote učiteľa v ZUŠ. Pestovať u svojich žiakov  vzťah k folklóru a lásku k ľudovej piesni nielen hraním, ale aj pozorným počúvaním. Ľudová pieseň a hudba je moja srdcovka...

Ďakujeme „Miškovi“, Mgr. Michalovi Šimkovi za jeho spomienky, za jeho vyznanie a želáme mu hlavne veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ s ľudovou hudbou. Ďakujeme mu za spoluprácu a tešíme sa na osobné stretnutia.

Odkaz na reláciu RTVS - Rádia Regina Studnička o Ľudovej hudbe z Revúcej a Michalovi Šimkovi (vysielané 17. decembra 2017) - Studnička.

Spracovala: Mgr. Stanislava Zvarová