Anna HANUŠOVÁ – „celoživotná“  osvetárka, celým svojim srdcom a dušou oddaná kultúrno – výchovná pracovníčka. Do dnešných dní, keď ju spomíname, nepovieme  inak, ako „naša Hana alebo naša Hanka“ a každý okamžite vie,  o kom je reč.

Do Rimavskej Soboty prišla v roku 1967, pochádza z čarokrásneho Horehronia – z Čierneho Balogu. Prišla sem za prácou, pretože v tomto roku nastúpila do svojho prvého zamestnania a to do Okresného domu osvety ako metodička, kde ju prijímal vtedajší riaditeľ pán Arpád Hank.

Často sa so svojimi bývalými kolegami vracali v spomienkach do týchto rokov a spomínali  hlavne  úsmevné a veselé príhody. My – terajšia generácia osvetárov,  môžeme len závidieť, v akej atmosfére a pohode vtedy pacovali.

V roku  1971 odchádza z Okresného domu osvety a nastupuje na pozíciu inšpektorky  oddelenia kultúry na vtedajšom Okresnom národnom výbore v Rimavskej Sobote.  Tu pôsobila viac ako 17 rokov. Zmenila síce svoje pôsobisko, ale nezmenil sa jej vzťah k osvete a ani k osvetárom. Rada sa k nám vracala a my, jej kolegovia,  sme  vedeli, že vždy pomôže.

A ako sa hovorí: ...stará láska nehrdzavie – to sa aj  potvrdilo, pretože  v roku 1989 sa Hanka vrátila na vtedajšie Okresné osvetové stredisko na pozíciu samostatný odborný kultúrno – výchovný pracovník, ale nie na dlho. V tom čase odchádza z postu riaditeľa pán Ján Rudolf Stehlík a Hanka Hanušová sa stáva riaditeľkou.

Boli to veľmi zložité roky, revolučný rok 1989 priniesol veľa zmien, chausu, neistoty, nikto nevedel, čo sa deje a čo sa ešte udeje. Menili sa pracovné i životné pozície ľudí. Zmeny sa nevyhli ani nám – osvetárom. Na pozíciu riaditeľky  vtedajšieho Regionálneho osvetového strediska sa vrátila pani Elena Hroncová a pani Anna Hanušová sa vracia na svoje pôvodné pracovné miesto.

Za krátko potom prichádzajú ďalšie veľmi závažné zmeny, ďalšie odvolávanie, ďalšia, veľmi nešťastná zmena na poste riaditeľa. Tieto turbulencie  utíchli v apríli 1999, kedy sa opäť riaditeľkou  vtedy už Gemersko – malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote stala pani Anna Hanušová.  Na tomto poste zotrvala až do roku 2004, kedy odišla na starobný dôchodok.

Anna Hanušová má rada ľudí, rada sa s ľuďmi stretáva, jej priateľstvá  pretrvávajú roky. A bolo to cítiť aj pri jej práci, Gemersko – malohontské osvetové stredisko sa  za jej pôsobenia na poste riaditeľky  hrdilo úžasnými kontaktmi,  ľudia radi a často navštevovali našu osvetu, návštevy prichádzali od Ministerstva kultúry, Národného osvetového centra, kolegov z iných osvetových stredísk  v rámci Slovenska,  starostovia obcí a primátori miest v rámci regiónu.

Po odchode na dôchodok sa Hanka vrátila do svojho rodiska, do Čierneho Balogu. Spolu s manželom sa starajú o rodičovský dom, venujú sa záhradke, tešia sa návštevám svojich detí a vnúčat.

Ale... ak náhodou pôjdete okolo a zastavíte sa u nich, jej radosť z Vašej návštevy bude nie len veľká, ale aj úprimná.

Milá naša Hanka, prajeme Ti veľa krásnych, spokojných rokov na Tvojom milovanom Balogu, veľa, veľa zdravia a veselosti.

S úctou Tvoji osvetári.