Narodil sa v Rimavskej Sobote, kde dodnes aj žije. Od útlej mladosti ho priťahoval folklór a tradičná ľudová  kultúra.  Účinkoval v rôznych folklórnych súboroch a skupinách  ako  tanečník v Detve a v Hriňovej.  K ľudovým  tradíciám viedol aj svoje deti – 2 synov, z ktorých sú tiež zruční majstri. Dokonca od jedného z nich zdedil aj svoje terajšie „remeslo“ – výrobu bičov. Intenzívne sa výrobe bičov začal venovať  až po odchode na dôchodok. Tu ho znova fascinuje kultúrne bohatstvo nášho národa, ale hlavne z regiónu Gemer – Malohont. 

Jedinečnosťou jeho tvorby sú vylievané  poriská – toporiská – rúčka/ názvy sa uvádzajú v rôznych  regiónoch rôzne/, ktoré sú  typické iba pre Gemer – Malohont a Novohrad. Na porisko sa používa len suché drevo, najmenej 10 rokov staré, jaseň až 25 rokov, drevo sa nareže na  hranolky, do ktorých sa  navrtávajú  dúčiky -  otvory pre uchytenie na sústruh.  Na takto pripravenú rúčku na kreslia vzory. Pán Majan používa  iba  pravé gemerské vzory, ktoré sa vyrežú hlboko dlátom a vylieva sa špeciálnou hmotou – zliateninou kovov. Takto pripravená rúčka sa opracováva rašpľami a  potom prebrúsi do hladka. Kožená časť biča – pletenec  je  najdlhšia čas biča, na ktorý sa  používa  pravá hovädzia hladenica 1,70 – 2,00 m dlhá, z ktorej sa potom režú  švihle (pásy kože). Na to sa prišíva šviheľ, na ktorý sa pripevní pestrofarebná kicka z bavlny.  Čím je kicka viac zdobená, tým je slávnostnejšia, ktoré sa používaní napr. pri svadbách a iných slávnostných obradoch.

Tak ako jeho ovplyvňoval v detstve jeho starý otec, ktorý bol pastier a biče si vyrábal sám, tak  aj on sa snaží, aby sa tradícia výroby bičov v regióne zachovala, možno aj tým, že vyrába aj detské biče.