Jankovi Jasenkovi  (autor Ján Bazovský)

Ako osloviť vás,
či tónom piesne, či dobrým slovom,
keď jedno bolí a druhé žiaľom znie,
že unavený strom sa do svojej zeme ohol
a chlapská ruka už inú zovrieť nemôže.

Už praskla
nad javorovým driekom struna clivá
zo srdca natiahnutá na duši
a smutnú ona nôtu pod slákom vylúdila,
bo čas rozkázal od piesní sa jej odlúčiť.

Vy piesne, vy tance, družičky mu verné,
neskláňajte hlávky, netíšte svoj hlas,
nenechá vás Janík, len si trocha zdriemne,
na nôcku mu hrajte, veď je v každej z vás.

Ján Jasenka,  pedagóg, gemerský muzikant, spevák a zberateľ ľudových piesní z Gemera.

Narodil sa 30. 3. 1928 v Sirku.
Zomrel 6. 4. 1991 v Revúcej.

Keď niekde zaznie pieseň Ej rozmajrín, rozmajrín, ej, zelený rozmajrín, tak hlavne strednej generácii sa vynorí v spomienkach usmievavá tvár gemerského muzikanta Jána Jasenku.

Narodil sa v rodine baníka, a ako sme sa z rôznych zdrojov dozvedeli, jeho vzťah k ľudovej piesni bol už od ranného detstva, práve v jeho rodine. Hudbu a vzťah k ľudovej piesni dostal do vienka vo svojej rodine. Jeho otec bol síce baníkom, ale aj tvrdou robotou zrobené ruky radi brali do rúk husle. Bol tiež výborným muzikantom, mal svoju ľudovú hudbu, s ktorou bol známy a chodieval hrávať na svadby aj v okolí Tornali. Rodina Jasenkovcov mala hudbu v každej žilke, a ľudvú pieseň mali hlboko zakorenenú vo svojich srdciach.

Ján Jasenka mal jednu sestru a jedného brata, ktorí sa tiež vo voľnom čase venoval muzicírovaniu. So sestrou Milkou tvorili spevácke duo. Už v detských časoch mal detskú ľudovú muzičku, hrávali s ním chlapci zo Sirka Janko Pelech, Ondro Kontra, Slavo Kontra a ďalší.

V roku 2019, sme v rámci terénneho výskumu Roztratené zrnká došli aj do obce Sirk, k bratovi Jána Jasenku. Navštívili sme aj jeho rodičovský dom, na ktorom je umiestnená pamätná tabuľa.

Dozvedeli sme sa o ich hudobníckej rodine a o ich vzťahu k hudbe. Dozvedeli sme sa tiež, že Ján Jasenka bo všestranným umelcom. Dokázal hrať, spievať, vyrábať hudobné nástroje. Naši informátori nám prezradili, že vyrábal fujary, píšťalky, cimbaly. Bol ale tiež zručným majstrom aj pri stavebných prácach, výrobe nábytku.

K výrobe cimbalov sa dostal tak, že sa im pokazil cimbal. V tom čase robil ľudový nábytok, tak sa o to pokúsil a cimbal opravil. Pritom sa oboznámil s konštrukciou cimbalu, a tak začal vyrábať malé cimbalíky, ale tak, že si malý cimbal doplnil s pedálmi, tlmičmi a nôžkami. Vo svojej dielničke opravoval aj kontrabasy a husle pre kamarátov.

Ľudovú školu vychodil vo svojom rodisku a meštiansku školu navštevoval v Ratkovej. Tam sa naučil čítať noty a hrať z nôt, vďaka vtedajšiemu riaditeľovi Ľudovítovi Lašánovi. Študoval na Štátnej učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici. Tam pre neho veľa urobil profesor hudby Paľo Petrík, na každej hodine hudobnej výchovy alebo spevu, ho učil ľudové pesničky z celého Slovenska.

Ako pedagóg pôsobil v Budinej, Sirku, v Ratkovskom Bystrom a v Ratkovej. V roku 1961 sa natrvalo usadil v Revúcej. V rodnom Sirku hrával s huslistom Gustávom Krištofom, v Revúcej vytvoril kapelu, ktorá existovala takmer dvadsať rokov.

Externe vyučoval hru na husle v Základnej umeleckej škole v Revúcej. Hrával aj v revúckych dychových súboroch.

V roku 1973 bol s jedným zo zakladateľov Folklórneho súboru Lykovec v Revúcej.

Do roku 1984 spolu s Ondrejom Herichom bol predníkom jeho ľudovej hudby.

V rokoch 1984-1985 viedol ľudovú hudbu pri Závodnom klube Slovenských magnezitových závodov v Jelšave a hrával aj v ľudovej hudbe Michala Jakuba z Klenovca. Jeho kroky skončili na Rimavskej doline v Hnúšti, kde v rokoch 1985 – 1990 viedol ľudovú hudbu folklórneho súboru Sinec v Hnúšti a bol jedným z jeho spoluzakladateľov.

S Folklórnym súborom SINEC zrealizoval množstvo vystúpení nielen na Slovensku ale aj v zahraničí, na medzinárodných festivaloch.  

Bol známy veselou povahou. Temperament, dobro gemerského muzikanta cítiť z jeho prejavu.

V rozhlase a v televízii nahral množstvo gemerských ľudových piesní, ktoré zbieral a upravoval.

V roku  1998 bolo Jánovi Jasenkovi in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca, ZLATÝ QUIRIN MESTA REVÚCA, za tvorivú činnosť v oblasti ľudovej hudby, za zbieranie a upravovanie gemersko-malohontských ľudových piesní a propagáciu Revúcej.

Na záver prikladáme jeho vyznanie ľudovej piesni:

„Naše ľudové pesničky mám veľmi rád, pretože ony potešia,
povznesú, utíšia, rozohrejú srdce. Veď pieseň je vlastne hlas srdca, osvieži myseľ, piesňou pohladíš, cez ňu pochopíš dušu človeka, môžeš ňou zapáliť lásku, utíšiť bôľ, s piesňou žiješ i umrieš. Ona obsiahne každého a všetko“

Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti, v Revúcej ako i v programoch Klenovskej Rontouke, viackrát venovali spomienkové programy významnému muzikantovi Gemera Jánovi Jasenkovi.

Keďže v tomto roku nemôžeme zrealizovať spomienkový program, dávame možnosť si pozrieť archívny program Janíčkove družičky, ktorý bol uvedený v Revúcej, pod autorskou taktovkou Jána Bazovského ako aj film z dielne STV2: Piesne domova - Jasenkovci z Gemera (1989).

Spracovala: Stanislava Zvarová
Fotografie: archív rodiny Jasenkovej a Gemersko-malohontského osvetového strediska