Mapa stránky
História Folklórnej skupiny Šaja z Kráľa siaha do roku 1970. Novoklenovčania v tom roku založili "Spolok ľudových tradícií", ktorý v 70-tyh - 80-tych rokoch viedla pani Pavlína Ďurišková.
Súčasťou spolku bola zmiešaná folklórna skupina zložená práve z Novoklenovčanov. Folklórna skupina v tej dobe mala stálu skupinu svojich členov, ktorí pracovali a vystupovali s menšími zmenami v tomto zložení: Pavlína Ďurišková - vedúca folklórnej skupiny, Pavlína Kováčiková, Mária Habovčíková, Mária Slopovská, Mária Ďurišková, Mária Turisová st., Júlia Habovčíková, Zuzana Benčurová, Zuzana Kočová, Emília Vajdová, Mária Karolová, Anna Kačalová, Mária Debnárová ml., Michal Habovčík, Milan Hibler, Michal Hruška Ď., Ján Karola ml., Jozef Benčura st., Ján Benčura, Jozef Koča st., Ján Antal, Ján Antalík, Ján Turis st., Ján Turis ml., Ján Kováčik, Ján Hibler, Michal Turis st., Ján Slopovský ml., Jozef Ďuriška ml., Juraj Habovčík, Jozef Debnár.
Všetci menovaní sú (resp. boli) obyvateľmi obce Kráľ. Scenáristkou, dramaturgičkou a režisérkou folklórnej skupiny bola pani učiteľka Mária Korimová, rod. Benčurová. Vďaka nej sa mnohé zo zvykov Novoklenovčanov dostali do povedomia širšej verejnosti.
Svojím spevom, scénkami z novoklenovských zvykov a obyčajov vystupovali pri sobášoch, krstoch, dožinkových slávnostiach, výročných schôdzach miestneho jednotného roľníckeho družstva, ale aj na folklórnych festivaloch v Klenovci, Detve, Východnej. Počas Dní obce vystupujú v obci Kráľ, v obci Abovce, v obci Lenka. V spolupráci Miestneho odboru Matice slovenskej v Králi a dcérocirkvi ECAV Kráľ - Abovce každoročne organizujú vianočné koncerty Dobrá novina.
Folklórna skupina má vo svojom stálom repertoári spracované zvykoslovie z Nového Klenovca a to: Novoklenovské krštenie (krstiny), Novoklenovská svaďba, Novoklenovský regrúti, Novoklenovský Betlehem, Novoklenovské kuľadovky (koledy) a vinše, Návraty Novoklenovčanov (história putovania našich predkov 1827 - 1947), Novoklenovské piesne na rôzne príležitosti, Novoklenovské fašiangy, Novoklenovské páranie peria, pradenie konopí a ľanu na praslici, či kolovrate.
V spolupráci s Ondrejom Herichom spracovali zbierku Piesne Nového Klenovca.
V prvej polovici 19. storočia zasiahla obec Klenovec vlna vysťahovalectva. Povesť o zručnosti Klenovčanov, že boli dobrí furmani a uhliari sa dostala do uší správcu železiarní na bývalej Podkarpatskej Rusi, od Andreja Pazára, pochádzajúceho z klenovskej zemianskej rodiny.
Práve on v roku 1827 ponúkol klenovským mužom možnosť zárobku aj možnosť získania novej životnej postate, základ živobytia. A tak prvých sedem mužov opúšťa rodnú dedinu a odchádza do cudzej zemi, ďalekej Podkarpaskej Rusi, do Berežskej župy, ku Mukačevu s vidinou nového domova. Postupne sa vysťahovalo takmer 400 ľudí. Dohnala ich sem bieda a bieda ich naďalej sprevádzala. Najprv žili v provizórnych kolibách v zemľankách, vyťažili horu a dlhé dva roky ju klčovali, aby zúrodnili pôdu a mohli pestovať. Pestovali konope, žito, raž, ovos, zemiaky, kukuricu a kapustu, pestovali ovocniny: jablone, hrušky, slivky, vlašské orechy. Postavili drevené domy, založili evanjelickú cirkev. Založili dedinu Nový Klenovec.
Zo starej dediny Klenovca si priniesli reč, zvykoslovie, rozprávky, príbehy, názov rieky, kopcov, skúsenosti, zručnosti. Rieku Viznicu premenovali na Rimavu.
Ani v najťažších rokoch nestrácali duchovnú stránku života, silnú vieru, ktorá ich viedla k súdržnosti a spolupatričnosti. V cudzej zemi si zachovali slovenské povedomie.
Nový Klenovec bola dedina čisto slovenská, evanjelickej cirkvi augsburského vierovyznania. Nesplynuli s pôvodnými obyvateľmi Rusínmi, udržali si reč, zvyky, obyčaje a piesne, ktoré aj po 120 ročnom odlúčení spievajú dodnes. Podkarpatská Rus, ich prechodný domov sa v ich srdciach zachovala v podobe krásnych rusínskych piesní.
Novoklenovčanom sa ale naskytla nová možnosť a tak prišlo opäť vysťahovalectvo. Keď to politická situácia dovolila, rozhodli sa po 120 rokoch vrátiť do starej vlasti. V roku 1827 prišli na vozoch a v roku 1947 odchádzalo v dvoch vlakových súpravách 841 osôb, aby začali odznovu. Na základe rozhodnutia presídľovacieho úradu väčšinu Novoklenovčanov usídlili v obciach južného Gemera v okolí vtedajšieho Šafárikova (Kráľ, Chanava, Abovce, Číž, Lenka, Valice, Skerešovo, Rumince, Chrámec, Figa). Povereníctvo poľnohospodárstva im pridelilo pôdu – konfiškáty po veľkostatkároch a stavebné miesta na výstavbu domov.
Zase bolo treba začať odznova. Postavili si domy, vybudovali svoje ulice a v rokoch 1968 – 1972 v obci Kráľ aj evanjelický a. v. kostol. Opäť ich spájala silná viera a národné povedomie, ale aj snaha žiť s obyvateľmi v pokoji.
Do dnešného dňa si zachovávajú klenovské zvyky, piesne a hovoria klenovským nárečím. Vytvorili si stálu expozíciu výstavných artefaktov - spomienok na svojich predkov.
Ťažký príbeh Novoklenovčanov inšpiroval členov tímu Roztratené zrnká a v roku 2018 realizovali výskum javov tradičnej ľudovej kultúry obce Klenovec a Novoklenovčanov v Králi. V spolupráci s občanmi Klenovca sa prezentovali v komornom programe na 39. ročníku Gemersko – malohontských folklórnych slávnostiach Klenovská Rontouka.
Príbeh Novoklenovčanov je zdokumentovaný aj vo filme Stratený domov, ktorý natočila Slovenská televízia a v ktorom účinkovala Folklórna skupina Šajava z Kráľa.
Ich život je inšpiráciu pre nás všetkých. Ťažké životné udalosti im pomáhali viac si vážiť jeden druhého, vážiť si svoju domovinu, svoje korene.
Vďaka členom Folklórnej skupiny Šajava z Kráľa, a predsedovi MO MS v Králi Michalovi Hruškovi sa podarili zachovať zvyky Nového Klenovca, ktoré si ich predkovia priniesli zo starého Klenovca. Zachovať ľudové piesne, nárečie.
K ich 50-temu výročiu vzniku im srdečne blahoželáme a želáme veľa zdravia a pokračovateľov v uchovávaní kultúrneho dedičstva. Aby to, čo starší pamätajú, mladí nezabudli.
Spracovala: Stanislava Zvarová
Zdroje: Zuzana Hrušková;
10. rokov Miestneho odboru Matice slovenskej v Králi - autor: Michal Hruška, predseda MO MS v Králi, vydané r. 2000;
archív GMOS;
archív FS Vepor z Klenovca
©2022 | Vyrobila Prognessa Ochrana osobných údajov Mapa stránky Vyhlásenie o prístupnosti