Ilustračné foto: Fašiangové hody, Klenovec Ráztočné

Fašiangové obdobie sa začínalo od sviatku Troch kráľov (6. január) až do Popolcovej stredy, čo bol pohyblivý sviatok. Popolcovou stredou nastal štyridsať dňový pôst do Veľkej noci. Názov fašiang súvisí s nemeckým slovom Fasching. Po vianočnom stíšení nastalo obdobie zábav. Počas fašiangov sa organizovali priadky, zakáľačky, svadby, ktoré sprevádzali hry, zábavy, obchôdzky maškár, ale aj muzík po dedine.

V tomto období bolo najviac svadieb, čo súviselo aj s poľnohospodárskym charakterom, neboli na poli súrne roboty a tak bol čas aj na zábavy, svadby. Tiež boli ešte potravinové zásoby, robili sa zakáľačky, na ktorých sa zúčastňovala celá rodina, lebo pomoc tu bola potrebná. Budúcim nevestám sa odporúčalo, aby sa naučili šetriť so slaninou, aby ju čo najdlhšie v komore mali. Keď boli krátke fašiangy, tak sa hovorilo, že sa dievky skôr vydajú, lebo chlapci nemajú toľko času si preberať medzi dievkami a pri dlhších fašiangoch mali viac času na výber svojej vyvolenej.

Foto: fašiangové pochôdzky v Rimavskej Sobote a v Klenovci

Na fašiangy organizovali zábavy hlavne požiarnici, fajermani. V mestskom prostredí sa organizovali bály a tam kde mali tradíciu remeselné cechy, tie v tomto období organizovali svoje schôdze a cechové bály.

Foto: fašiangové masky v Nižnom Skálniku

Pracovné činnosti žien a dievok boli zamerané čo najviac v tomto období napriasť a preto sa aj viac v tomto čase organizovali priadky, ale aj páračky. Muži, furmani v tomto období zvážali drevo. Gazdovia sa doma venovali oprave a výrobe náradia, ktoré potrebovali pri práci. Košikári si v tomto období pripravovali materiál, zbierali liesku, ktorú potom párali a vyrábali lubové koše.

Záver fašiangového obdobia patril fašiangovým pochôdzkam, fašiangovým maskám. Tieto sú spojené so staroslovanskými agrárnymi obradmi predjaria. Mali pozitívne vplývať na dobrú úrodu ľanu, konope, či zemiakov. Sprievody chlapcov, ktorí obchádzali domy, vytancovali gazdiné i dievky, mali zadovážiť aby im narástli vysoké konope. Za odmenu dostávali fašiangovníci slaninku na ražeň, klobásu, vajíčka, dostali pohostenie šišky, fánky...

Po obchôdzkách si organizovali hostiny. Ako posledná hostina bola v predvečer popolcovej stredy, kedy na záver pochovali basu a nastal 40 dňový pôst. V mestách mali špecifickú podobu zábavy a sprievody remeselníckych cechov. Usporadúvali súťažné hry, obradne prijímali učňov medzi tovarišov, volili nových cechmajstrov. Po zániku cechov sa udržiavali maškarné plesy, bály a tanečné zábavy.

Čo sme sa o fašiangoch dozvedeli v obci Klenovec,

prinášame z práce Stanislavy Zvarovej: Ľudové tradície obce Klenovec, v pôvodnom nárečí:

"Fašang, to búv śas, koť sa śicko veseľilo, radovalo, ľuďe sa mohľi viac stretávať ako inakoďi. Chlapci, hlavňe z chudobňejších roďín, choďiľi z dom na dom, po obchôdzkach. Zaspievaľi, zatancovaľi, zavinšovaľi a ďiovki i gazďinú vikrúťiľi. Tie im na rožňe ponapichovaľi slaňinki, do košiarika orieškou, śi jabĺśok nakládľi. Robievaľi sa aj maškarňie báli, kďe sa za šakovakie maski poobľiekaľi. Zábavi buľi kím basu nepochovali, do pokoňího utorka, pred 4O dňovím pôstom. Ženi sa obľiekľi za chlapou, chlapi za ženi, za šašov, nechíbeľi tam ani slameňík zo slamienkov, ako znak bohatej úrodi a plodnosťi. Daedon sa obľiekou za medveďa i z barana kožu si natiahľi na sebe. Nechíbev aňi kráľ a kráľovná, aľe aňi cigánka, śi striga. V utorok o pounoci basu pochovaľi a tím sa zábavi ukonśili. Na škaredú stredu, (krivú, popolcovú), ale u nás v Klenovcu "pirohovú" sa veru už tancovať ňesmelo, lebo by sa im nohi "zbieraľi".

Ňesmelo sa ani v hore robiť, ani statok zapriahať, lebo bi sa im veru zle mohlo povodiť. Tak už naveki ženiśki rúbárou ani na ťíždňouki ňepusťiľi, ani ťažkie roboti doma nerobiľi. Chlapi pomáhali v totot ďeň zvárať praďená v keďi (drevený sud), žebi potom žeňiśki maľi zo śoho plátno tkať. Poľievaľi ich lúhom z popola z dreva, vilúhovaňie praďená plákali na Rimave. No a preśo sa u nás volá "pirohová sreda", tuš ľebo už naveki sa vtoďi fajňie pirohi varia. Edňí robia pražeňie s makom daedňí vareňie s brindzou. ..."

Na fašiangovie pochôdzki chlapci väšinou choďiľi s gajdošom (v minulosti hlavne na salašoch gajdy nechýbali ale v 20.  storočí ich nahradili heligónky) pozďejši s heľigonkárom a navštevovaľi hlavňe gazdovskie roďini a spievaľi:

"Fašangi, Turice, Veľká noc iďe,
kto ňemá kožucha, zima mu buďe,
ja ňemám, ja ňemám, ľen sa tak trasiem,
dajťe mi slanini nak sa vipasiem.

A tam hore na kozube,
seďí kacúr na slaňiňe,
choťťe že ho odohnať
a mňe takí kus, ako veľká hus odrezať.
Režťe, režťe, ľen sa neporežťe,
až sa máťe porezať,
pôjďem si sám odrezať."

"Fašangoše, na rangoše,
do Veľkiho Piatku,
daj sa ďiovka odmaľovať,
budeš na pamiatku."

(inf. M. Antalová, M. Brndiarová, J. Bálint, Z. Bálintová)

Pirohová streda - keďže v tento deň sa nesmelo robiť v hore, ani zapriahať dobytok (ak niekto toto porušil a niečo sa mu stalo, pripisovali to tomuto dňu, ale i štvrtok a piatok nazývali krivé dni), hlavne chlapci ešte využívali tento deň ako pochôdzkový.

Chodili s klátom. Jeden bol ako prípovedník, jeden pohonič, dva až tri kláty pripevnili na reťaze a ďalší si pripevnili spiežovce, alebo liatovce okolo krku. Boli prezlečení do bielych hábov, kožuchov obrátených naopak a takto chodili po dedine spevom.

(inf. M. Brndiarová, P. Koniar)

Po "Pirohovej strede" nastal štyridcať dňový pôst, ktorý sa končil na Veľkonočnú nedeľu. V tomto období ženy vyzvárané pradená súkali na "fajfy"(krátke palice z dreva - z bazy "chabzdu"), snovali a navíjali na krosná, naberali do niteľníc, do brda a tkalo sa. Na jar keď plátno na pažiti bielili sa videlo, ktorá aká bola šikovná, koľko "koncov" plátna utkala.

Fašiangové masky

Masky sa na Slovensku využívali v období okolo zimného slnovratu ako ochranu pred pôsobením zlých síl. V období fašiangov, to bolo zabezpečiť si takto prosperitu, bohatú úrodu, plodnosť,  ale tiež aj ochranu pred zlom. Masky boli zvieracie a to turoň, koza, medveď, koník, ale aj nadprirodzené striga, čert. Nemohol chýbať slameník a tiež priezliekanie sa za ženy, alebo ženy za mužov, baba v koši, prespanky s deťmi, svadobný pár, ale aj strašidelné, démonické masky.

Foto zdroj: TĽK, archív GMOS

Tradičné fašiangové jedlá

Recept na pirohy z Klenovca, ktoré sa varia na Pirohovú stredu (Popolcovú, Krivú...): (okrem pražených na sladko, sa varia z rezancového cesta plnené s bryndzou, poliate slaninkou, alebo tiež varené na sladko plnené makom, lekvárom). V niektorých domácnostiach robia zo zemiakového cesta, ako aj v iných regiónoch.

Pražené pirohy s makom alebo lekvárom.
Potrebujeme :  

• hladkú múku
• vajcia
• mak
• lekvár alebo orechy
• mlieko
• mletý cukor
• rum
• olej na vyprážanie

Najprv si zamiesime cesto, na ktoré potrebujeme tri vajcia a hladkú múku. Múky toľko, aby bolo cesto akurát. Ani mäkké, ani tvrdé. Takto vypracované cesto natenko rozvaľkáme. Potom si zomelieme mak a rozrobíme ho s mliekom a mletým cukrom, aby bol mäkký a sladký. Z takto pripraveného maku kladieme kôpky na polovicu cesta a druhou polovicou zakryjeme. Cesto okolo makovej plnky pritlačíme a radielkom (kolieskom so zúbkami) vykrajujeme pirohy, ktoré potom vyprážame v horúcom oleji. Hotové pirohy posypeme cukrom.

Zabíjačková špecialita – „Mäsaňíki“, recept z publikácie Spevavá kuchyňa starých mám, Klenovec.
Potrebujeme:

• mäso
• proso
• soľ
• korenie
• cesnak
• klobásové mäso
• hrubé črevá

Mäso s blanami zužitkujeme na mäsaníky. Takéto mäso narežeme na pásiky, zmiešame so žltou kašou, prosom a pridáme soľ. Soli musí byť viac, pretože pri varení sa soľ postupne vyvarí. Potom pridáme ešte korenie, cesnak, za dve ruky klobásového mäsa pre chuť, všetko dobre premiešame a nakoniec naplníme pripravenou zmesou hrubé črevá bez fodričiek. Hotové mäsaníky varíme vonku v kotlovine za mierneho vrenia asi 45 minút.

Fašiangy v súčasnosti

Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v spolupráci s CVČ Relax v Rimavskej Sobote a MKS v Rimavskej Sobote spolupracovali na podujatí Fašangy sa krátia, ktoré organizovali v meste Rimavská Sobota. Posledné dva roky spolupracovalo s Penziónom Ráztočné v Klenovci pri organizácii podujatia Fašiangové hody. Obľúbeným podujatím v regióne sa stalo fašiangové podujatie, ktoré realizovali obci Nižný Skálnik a tiež maškarný bál v Teplom Vrchu.

V tomto roku si na tieto podujatia môžeme len zaspomínať a dúfať, že v budúcom roku budeme môcť nabrať veselosti na celý rok počas fašiangových zábav podujatí. Teraz aspoň z fotodokumentácie.

Spracovala: Stanislava Zvarová