Narodila sa v Tisovci. Základnú školu ukončila v Rožňave, ďalej študovala SPŠH v Tisovci. Šúpolienky začala robiť v roku 1995. Za tie roky jej rukami prešli stovky šúpolienok – presné číslo si nepamätá, ale na základe jej spomienok ich bolo vyše tisíc.

Jej výtvory zobrazujú predovšetkým motívy z dedinského prostredia – najbližšie sú jej postavy mládencov, dievčeniec, muzikantov, ježibáb, ale i celých rodín. Každá jej bábika znázorňuje výjavy, ktoré si pamätá z detstva a mladosti – ako sa seno hrabalo, husi chovali, kosilo, nosilo drevo. Niekedy sa však nechá inšpirovať aj na internete. Srdcu najbližšie sú jej postavičky z betlehemu. Snom remeselníčky je spraviť obrovský betlehem, na ktorý by sa chodili pozerať ľudia zo širokého okolia.

Výroba šúpolienky nie je jednoduchou záležitosťou. Prvotná je hlavička z polystyrénu, z ktorej drôtom tvaruje kostru. Až potom nasleduje samotná práca so šúpolím, ktoré musí byť dobre vysušené. Šúpolie sa močí v teplej vode, aby bolo tvarovateľným. Neskôr sa síri a tvarujú sa drobné časti. Keď bábika vyschne, pribudnú jej vlásky z konope a doplnky. Väčšina jej figúrok má približne štrnásť centimetrov. Ľuďom sa páčia aj tie väčšie, ich výroba je však obmedzená veľkosťou šúpolia. Vyrobiť noše, košíky, alebo lavičky a iné doplnky z dreva je podľa slov pani Dolinajovej zložitejšie ako samotná bábika. Okrem práce s kukuričným šúpolím sa tak remeselníčka musela naučiť ovládať aj pílku a nožík.

Bábiky z Tisovca sa za dlhé roky rozleteli do rôznych kútov sveta. Svoje miesto si našli v mnohých domácnostiach doma i v zahraničí, kde pripomínajú krásu slovenskej ľudovej tradičnej kultúry.