Mjr. Ján Bazovský, rodák z gemerskej dedinky Gemerský Milhosť,  je mnohým známy z TV obrazoviek ako dopravný expert. Bol pracovníkom tlačového oddelenia Ministerstva vnútra SR. V roku 1976 nastúpil do Zboru národnej bezpečnosti. Neskôr pracoval ako kriminalista. Je autorom kníh Hlava 23, Milenky z ocele, Milenky z podsvetia,  humorne ladených poviedok z dlhoročnej policajnej praxe.

Profesionálne sa ale venoval aj folklóru.  Rozhodli sme sa vám ho predstaviť tak, ako ho poznáme aj my, zanieteného milovníka gemerského folklóru. Jeho úcta k rodnému kraju sa pretavila aj do jeho tvorby v podaní básní, scenárov. Vďaka jeho úprimnému citu k svojmu rodnému kraju sa zachovalo množstvo ľudových piesní z Gemera na nosičoch, v archívnych materiáloch Slovenského rozhlasu, z verejných nahrávok a zároveň vytvoril možnosť prezentovať sa spevákom ľudových piesní a folklórnym kolektívom,  z amatérskeho prostredia s profesionálmi. Prinášame vám jeho výpovede k rodisku a spomienky na aktivity v oblasti folklóru a folklorizmu.

Mjr. Ján Bazovský, vyrastal v malej dedinke Gemerský Milhosť. V tejto obci nepôsobili žiadne folklórne kolektívy a tak sa nemohol aktívne zapájať do folklóru. S tradičnou ľudovou kultúrou prichádzal do kontaktu  cez výchovu a klasické zvyklosti, ktoré boli na dedine. Či už to boli tradície na Vianoce, Veľkú noc,  cirkevné sviatky spojené napríklad s vysviackou kostola, kde sa stretávala rodina.
Ako spomínal: „Najmä tam sme  pri rozprávaní často spomínali na našich predkov a mne sa veľmi páčili tie vzťahy ľudí medzi sebou, vzťah ľudí k prírode, ale aj životné osudy, ktoré našich predkov počas života sprevádzali. Vtedy sa vo mne prebudil taký  cit, ktorým som  si svojim spôsobom ľudovú slovesnosť romantizoval.  

Vzťah k tradičnej ľudovej kultúry má aj podľa vzoru našich predkov, ale aj podľa toho, čo mu vštepovali v rodine, že  pokiaľ sa budeme k sebe správať úctivo budeme si  jeden druhého vážiť, pomáhať mu,  tak bude ten život taký, v ktorom bude vyhrávať len to dobro.

Ako nám prezradil, ani počas štúdia na gymnáziu nemal príležitosť účinkovať v súbore. Nemal zručnosti maľovať. Vynikal skôr v spisovateľskej činnosti. Už počas štúdia na gymnáziu písal básne, neskôr prózu. Učarovala mu lyrizovaná próza a tak sa začal prikláňať k tvorbe bližšej k ľudovej slovesnosti. Ako sám s úsmevom podotkol, bolo to aj kvôli tomu, lebo si myslel, že písať nejaké básničky a verše, ktoré sa dajú zhudobniť nebude ťažké. Ale pochopil, že to nie je také ľahké. Jeho vzťah k folklóru sa stupňoval. Mal veľa kamarátov, ktorí účinkovali vo folklórnych súboroch.  V Bratislave rád chodil do Rusoviec na vystúpenia SĽUK-u, kde ho fascinovali  tanečníci, tanečníčky, boli to pre neho modly. Ako sám hovorí, že nevie spievať, tancovať, len tak na zábave, ale jeho organizačný talent,  aj predstavivosť ho doviedli  k tomu aby sa začal realizovať ako scenárista.  

Jeho prvým zaujímavým dielom bol program v roku 1993, venovaný spomienke na gemerského primáša Jána Jasenku, pod názvom Janíčkove družičky. Program bol uvedený v Revúcej, v Sirku a v rodnej dedine režiséra, Janka Bazovského, v Gemerskom Milhosti. Vyskúšal si aká je to práca s profesionálmi.

„Program moderoval  špičkový moderátor Jano Valentík, rozhlasový herec. Účinkovali výborní speváci Ján Ambróz a naša rodáčka Anka Molnárová. Program bol lyricky ladený a to je vlastne  môj štýl. Malo to dosť veľký úspech, tak som sa cez kamarátov dostal do Slovenského rozhlasu, do redakcie ľudovej hudby. Naša spolupráca  sa rozvinula, keď naši Gemerčania začali nahrávať piesne na kazetu, ktorú vydal rozhlas v 1994 -1995 roku. Ja som viac-menej asistoval spevákom, ktorý v tom čase v rozhlase nahrávali, či to bola Húžva z FS Sinec z Hnúšte, alebo Anka Molnárová.

Rozhlas  kazetu vydal a tak sme vybavili krst kazety, v cykle OĽUN a jeho hostia. To boli verejné nahrávky a mňa oslovili napísať hovorené slovo.  Bola to veľká výzva, účinkovali tam  Jano Ambróz, Darinka Laščiaková, OĽUN  Miro Dudík, Štefan Molota. To boli mená, ktoré boli v tom čase najznámejší predstavitelia  folklóru na Slovensku. No, ale nezľakol som sa, napísal som scenár, ktorí moderovali Jano Valentík a Adriana Domanská. Verejná nahrávka v rozhlase mala veľký úspech. S tým istým programom sme prišli do Revúcej, a tam to tak zarezonovalo u ľudí, že sme sa rozhodli,  že do roka a do dňa sa do tej Revúcej vrátime s novou kazetou.

A pod hájom - ľudová pieseň z Gemera (slovak folk song) - YouTube

Anna Molnárová( rodáčka z Ratkovského Bystrého)

A aj tak bolo. Ján Bazovský založil agentúru, zabezpečil účinkujúcich, hudobníkov, ktorí boli členovia OĽUNU, a to Štefana Molotu, Petra Gabriela, Petra Párničana. Okrem špičkových muzikantov, zabezpečil aj profesionálnych zvukárov s technikou.  V Kultúrnom dome v Revúcej nahrali kazetu ľudových piesní  z Gemera, pod názvom Pod Muráňom v tej doline, v úprave Štefana Molotu. Po prvýkrát s profesionálmi  účinkovali aj speváčky z Folklórneho súboru Rimavan z Rimavskej Soboty. Tak, ako si sľúbili kazeta sa do roka a do dňa uviedla do života v Revúcej. Režisérom, producentom aj investorom bol Ján Bazovský. Že mala kazeta úspech, dokazuje aj to, že sa predal taký počet, čo pokrylo investície do výroby.

Dolina, dolina...., Bože, Bože, daj mi muža – FS Rimavan, z kazety Pod Muráňom, v tej doline...producent Ján Bazovský, 1995 nahraté v DK v Revúcej

Na tom Brádne...., FS Rimavan, ĽH O. Molotu z kazety Pod Muráňom, v tej doline...producent Ján Bazovský, 1995 nahraté v DK v Revúcej

Tu začala jeho spolupráca s rozhlasom, aj ako autora  scénických programov. Začal viac spolupracovať s redakciou ľudovej hudby SRo  na verejných nahrávkach, v programe OĽUN a jeho hostia. Táto práca ho bavila. Neskôr keď sa stal hovorcom MV SR, kde získal aj veľmi dobré kontakty s médiami, začal aj touto cestou pomáhať pri propagácii folklóru.

Takmer  desať rokov robil PR manažéra, tlačového tajomníka na Folklórnom festivale Východná. Jeho spolupráca s FF Východná sa rozšírila a začal pracovať aj autorsky, a to na programe zahraničných súborov.  Tento program hodnotil ako jeden z tých ťažších. Má veľa rôznych spomienok na účinkujúcich, napr. z Nepálu, ktorí ale nedošli v plnom počte a tak ich nemohli uviesť na scénu, lebo časť z Prahy nedošla do SR. Veľmi dobre sa mu spolupracovalo s profesionálnym maďarským súborom Honvéd. Svojimi kontaktmi s médiami pomáhal aj pri riešení vysielania priameho prenosu FF Východná.

Aj keď pracoval na profesionálnej úrovni, na vrcholnom folklórnom podujatí Východná, svoj rodný kraj má veľmi rád a naďalej pomáhal pri propagácii nášmu regionálnemu folklóru. Komponoval programy na Večeroch Gemerského folklóru. Skomponoval lyrický program Padá rosička. Posledný sa konal v roku 1995, kde účinkovali FS: Lykovec, Sinec, Rimavan.

Podarilo sa mu gemerský folklór dostať aj do TV  Markíza, kde okrem polhodinových programov s Jankom Valentíkom a súbormi, propagoval aj regionálny festival GMFS Klenovská Rontouka.

Spoluprácou s vydavateľstvom Akcent s Viktorom Szarkom pripravili CD v Revúcej, v úprave Štefana Molotu.  Bola ďalšia snaha spolupracovať so Slovenským rozhlasom, vydať CD. Piesne spracovával Peter Párničan. Účinkovali speváčky z FS Rimavan, MSSk Húžva, sólisti Mirka Petrincová, Stanislava Zvarová, Radoslav Dusa. Podarilo sa nahrať asi 30 minút. Vznikli ale finančné problémy a CD sa nepodarilo vyrobiť. Dodnes ale tieto skladby môžeme počuť z nahrávok Slovenského rozhlasu.

Rado Dusa spev A na hvare, na vysokej (OĽUN)

Archívne nahrávky OĽUNU: Stanislava Zvarová: Šijo to konišky a FS Rimavan

Snažil sa pomáhať kamarátom a kamarátkam  z Gemera, pomáhal  najmä písať scenáre napr. vo FS Sinec v Hnúšti, FS Rimavan v Rimavskej Sobote, ale aj na Klenovskej Rontouke a to hlavne pri výročiach súborov.

Keď sa v programoch objavovala lyrika, tak boli použité jeho verše. Pri otázke, či vydal zbierku týchto veršov, bola jasná odpoveď, nie. Dôvodom je to, že sú súčasťou jednotlivých programov a tak by boli vytrhnuté z kontextu. Ako nám povedal: „tak ma aj mrzí že sa pekné verše objavili 1 a ž 2 krát, lebo boli súčasťou programu., nebolo ich možné šíriť ďalej.

(Z programu 35. výročia súboru Rimavan v roku 2005)

Ďalším z programov bola spomienka na veľmi dobrého človeka, na nášho veľmi dobrého speváka, človeka s veľkým srdcom Mira Barana. Keď som ten  program písal, to hovorené slovo, tak sa mi aj slzy zaleskli v očiach. Názov bol Kamaráti idú. Ja neviem, možno mi raz dopraje ten najvyšší že sa spoločne stretneme a budeme sa spolu jednak aj zabávať, alebo neviem, čo sa dá v tej nebeskej sláve, ale určite Miro do toho neba išiel, lebo to bol veľmi dobrý človek.

Len v poslednej dobe sa mi vytrácajú moji kamaráti, tak ako odišiel aj Jano Valentík, ktorý bol mojim dvorným recitátorom. On sa vyjadril, že ja píšem takú intímnu poéziu folklórnu, a on zase bol presne ten  človek, čo to vedel recitovať. „

Aký odkaz dáva našim folklórnym kolektívom, priaznivcom folklóru?

Folklór vytvára aj tradičnú filozofiu, životnú, a ja som veľmi rád, že časť tej mojej filozofie, je práve takáto, že to nie je len spievať, tancovať, ale aj prejavy v dennodenných kontaktoch. Treba k nemu pristupovať s úctou, ako keď prichádzam do chrámu, otváram dvere, počúvam a nasávam, keď mám možnosť, tak klopnem na tie zvončeky, aby som pridal do tej zvonkohry. Keď mám možnosť, pridám s pátosom a úctou, lebo keď človek z toho pomyselného chrámu vychádza, toľko pozitívnej energie dostáva.

Návrat k našim predkom, to je ako keby sme sa išli okúpať do kryštálovo čistej vody. Každý sa tam bojí vstúpiť, len preto, aby ju nejako nezakalil, alebo nezašpinil, ale naozaj keď to dokážeme, že tam vstupujeme čistý, tak nás tak osvieži, že je to jednoducho životná filozofia,  ktorá potom dokáže prekonávať aj tie najťažšie životné situácie.

A už len z tohto hľadiska by sa naozaj mnohí mali zamyslieť nad tým, že čo je pre nich  vzácnejšie,  či teda dlhá zlatá utkaná niť, hoci je tenká, alebo prípadne krásne to zamotané klbo, ktoré svieti všetkými farbami lenže rozmocete ho a zrazu vám ostane prázdny stôl. Takže ja som veľmi rád, že som mohol aspoň takýmto spôsobom, mojou organizáciou , propagáciou, prispieť k tým myšlienkam a troška zveľadiť.  

A už ich ponúkam zase ďalším generáciám, takže ako som ja pristupoval s pátosom a úctou k tým drahokamom, tak dúfam, že teraz keď ich trúsim, tak s takou istou s úctou a pátosom, budú pristupovať aj ďalšie generácie po nás. Človek žije, keď žije  v mysliach ostatných, tak sa vlastne stáva nesmrteľným. Netúžim po nejakej svetskej sláve, ale toto by bol pre mňa veľmi veľký dar.

Prológ
Len Teba pozdraviť chcem moja zázračnica, len Teba
čo v žiali šťastie, v úprimnosti pýchu mávaš zovretú,
veď sama ľúbosť mi dnes už za inou dovolenie nedá,
tak otvor svoju náruč krása Gemera a Malohontu.

Pod Muráňom stojí lipka zelená/Ani sa ma netýkaj

Nášmu rodákovi, gemerčanovi Jankovi Bazovskému ďakujeme za rozhovor. Ďakujeme za krásne slová, ktoré vychádzajú z duše, zo srdca, z lásky k rodnému kraju, z jednoduchej „človečiny“.  Ďakujeme za to veľké úsilie, ktorým sa mu podarilo uchovať a propagovať krásu gemerskej ľudovej piesne. Želáme mu veľa zdravia, veľa tvorivých nápadov, krásnych textov. A dúfame, že sa čoskoro budeme môcť stretnúť na našich folklórnych podujatiach.

Spracovala: Stanislava Zvarová

Ďalšie spomienky si môžete vypočuť v relácii TV Ružinov Neobyčajné osobnosti (jún 2020)