(ilustračné foto: J. Zvara)

Noc predchádzajúca Novému roku a aj samotný deň mali mať zvláštnu moc, priaznivú pre rôzne veštby. Tento deň bol významný aj pre odhadovanie počasia. Červené zore ráno na oblohe mali byť predzvesťou búrky, neúrody a biedy.  Drobný hustý dážď bol predzvesťou hustých, plných klasov. Po celý deň sa snažili si dávať pozor, čo urobia, lebo tak sa mali mať počas celého roka.

V Klenovci na Silvestra o polnoci chodili vinšovať a spievať pod obloky hlavne mladí. Pripájame jednu novoročnú pieseň:

„Nový rok k nám zase prišou bez nazdaňia,
dajmo sa mi šicí ľuďe do spievaňia,
vitaj, vitaj, Noví roku, Noví roku
a poprosmo Pána Boha o dobrotu.

Ponajprve prajemo vám dobrô ráno,
ako zviemo śo je pre nás nachystanô,
hriatô, víno, aj pálenô nám neškodí,
nak len Pán Boh hriešnich ľudí vyslobodí.

Prajemo vám starie mamki teľko zdravia,
žebi vás len kašeľ dusiu bez prestaňia,
žeby sťe vy ľen pri peci sedávaľi
a do nás sa mladích ľuďí ňestaraľi.“

Na nový rok zavčas ráno chodili chlapci vinšovať novoročné vinše, lebo i v tento deň príchod ženy ako prvej neveštilo nič dobrého.

Vinš: „Vinšujem vám tento Noví rok v hojnom božskom požehnaňí, na poľi úrod, doma miernosť, zdravia teľo, keľo treba, abi ste nepítaľi od suseda. Chlapom kaši, kravám paši, sviniam žaluďe, abi boli tučné. Na statośkú rozmnožeňia a na ďietkach poťešeňia. Śitko najľepšô vám vinšujem. (inf. O. Bálint nar. 1915)“

V tento deň sa nesmela jesť hydina, lebo by rodine uletelo šťastie a nesmelo sa nič zašívať, vyšívať, lebo by sliepky vajíčka neniesli. Komu sa na lačno kýchlo verili, že sa do roka dožije. Tak ako bolo v prvý deň nového roku, tak sa im malo dariť počas celého roka.

Z výskumov v rámci projektu Roztratené zrnká vyberáme: v obci Rovné sme sa dozvedeli: „Ešte na starý rok chodili chlapi čakať Nový rok do krčmy, keď už sa blížilo ku polnoci vyšli pred krčmu a chodili vinšovať v hromádke a spievať po dedine.

Spievali pobožnú pieseň: „Rok nový zase k nám prišiel, v ňom teš sa každý a veseľ, radujme sa, veseľme sa v tomto novém roce.“

Z každého domu, kde zaspievali a vinšovali, musel sa jeden chlap pridať do hromádky a chodiť ďalej vinšovať. Keď prišli do evanjelickej rodiny, vinšoval evanjelik, keď prišli do katolíckej rodiny, vinšoval katolík.

V Ratkovej na Nový rok nejedia makový koláč, aby nemali doma blchy.

Ani v obci Rákoš na Nový rok nejedia makovníky, aby sa im nerozsypalo šťastie.

V Ratkovej za vinšovanie dostávali kysnutý koláč s ťäpši, staré mamy dávali vnúčatám  jabĺčko a v tom zapichnuté korunky.

Na Nový rok sa mal každý vystríhať hnevu, plaču, zvady, lenivosti, mal si dať pozor aby nič nepoškodil, nerozbil. Z domu sa nemalo dať nič von a gazdiná mala dbať, aby mala pri sebe peniaze.

V obci Ratkovská Suchá sme sa dozvedeli, že na Nový rok chodili s hadom. Bola to hra o Adamovi a Eve.

(foto zdroj: Martin Slivka: Chodenie s hadom. Hriňová, 1965. Zo zbierok SNM v Martine)