Veštenie a čary na Ondreja

Ondrej, Andrej - meno, ktoré sa v kalendári nachádza 30. novembra, bol považovaný za druhý stridží deň.

Ondrejských zvykov je pomerne dosť a líšia sa v jednotlivých regiónoch. Obľúbenými boli veštby o vydaji. Dievčatá verili, že na Ondreja sa môžu dozvedieť viac o svojom budúcom ženíchovi.

Dievčence sa v predvečer utiahli od očí domácich a v uzatvorenej skupine liali olovo. Rozpúšťali tento kov v bľachovej lyžici, nad plameňom sviečky a liali ho do vody. To, čo sa z olova „ulialo“, to malo pripomínať ich ženícha. Tak napr. ak im to pripomínalo organ, tak vyvolený dievčiny mal byť učiteľ.

Z rozprávania v dedinke Potok sme sa dozvedeli, že kamarátky 12 – 15 ročné sa zišli a liali olovo cez kľúč z komory, a pritom zariekali: „Ondreje , Ondreje ukáš nám švô zmo naliaľi?“. Varili tiež halušky, v ktorej mali ukryté na papierikoch napísané mená chlapcov.

Ktorá haluška vybehla von, tú rozbalili a prečítali meno chlapca, a tak sa mal volať aj ich nastávajúci.

V obci Rovné, sme sa dozvedeli, že večer, na Ondreja, tam kde mali Ondra, hrnky hlinené  bili do dvier, lebo črepy prinášajú ščasťie.

Rajtoplíky - nádoby na mlieko gazdiné poumývali a dali na plot, aby postekali a tie parobci  chytili a lup do dverí, alebo do verandy. Potom sa zavolali dnu a pohostili. Dievčatá olovo liali.

V obci Muránska Lehota, na Ondreja  ukradli kľúč tam, kde mali Ondreja, cez ktorý potom liali olovo. Pritom zariekali: Ondreju, Ondreju na ťebe olovo ľejú, dajže Bože znaťi, s kim ja buďem spaťi.

V obci Muráň sme sa dozvedeli: „na Ondreja lístki zmo si písaľi, od Lucii páľiľi a ťen posľedňi ľístok, koď zmo šľi do kosťela, bulo treba  pozrieť. Na to pametám: Tu na višnom koncu ag je kríš, z dola v tom dvore buli od Maretki báči. A ja vravím: „ Jój báči, ši sťe vi ňeveďeľi doma sedieť? A preš ďievša? Ta takiho mena muža buďem mať-Paľo. A takiho som aj mala. Paľa som mala. Aj olovo zmo ľáľi: Ondreju, Ondreju, na ťebe olovo ľejú, povedz mi ťi akého remesla muža buďem mať. Domíšľaľi zmo si.“

V Mokrej Lúke sa na Ondreja  lialo olovo a varili sa papierové halušky. Mládež, chlapci aj dievčatá sa zišli v dome, kde zvyčajne chodili na priadky. Posadali si dookola na lavice a v prostriedku bol stolček. Na tento si zvyčajne sadlo najzvedavejšie dievča. Chlapci hriali olovo na lyžičke. Olovo liali cez kľúč do mištičky s vodou. Liali ho nad hlavou uprostred sediacej dievky, ktorá odriekala slová: ''Ondreju, Ondreju, na teba olovo leju, dajže ti mne dneska znati, koho budem muža mati.'' Olovo vytvorilo na vode určitý tvar a podľa jeho tvaru si dievky veštili budúcnosť. Ak olovo vytvorilo tvar prsteňa, znamenalo to, že sa dievka skoro vydá, ak kolísku, že sa prespí atď.

V tento deň sa varili aj tzv. papierové halušky. Do halušiek z múky vložili papierik s krstným menom mládenca. Halušky vhodili do vody. Keď začali vrieť a halušky vychádzali na povrch, vždy iná dievka vychytila halušku. Rýchlo si z halušky vybrala papierik s menom. Tradovalo sa, že dievča sa vydá za mládenca, ktorého si z halušiek vytiahla.

Zdroj: archív GMOS, Roztratené zrnká, Obec Mokrá Lúka, internet