V roku 2010 sme na terénny výskum zavítali do obcí Krokava, Hrlica, Filier a Ratkovské Bystré. Navštívili sme najstarších obyvateľov, pamätníkov, spevákov, muzikantov, aby sme mohli ešte získať informácie o týchto vzácnych lokalitách.

Stredný Gemer, kraj vŕškov i dolín, kraj baníkov i tvrdej roľníckej roboty, s rôznorodým nárečím a krásnymi spevmi. To všetko sme sa snažili spracovať a vďaka našim informátorom odovzdať v komornom programe.

Obec Krokava

Obec vznikla na úpätí zlatonosného a legendami opradeného Tŕstia niekedy v druhej polovici 14. storočia. V historických dokumentoch sa po prvý krát spomína v roku 1427, pod názvom „Crokwa“.  Bola majetkom rodu Derencsényiovcov, neskôr patrila Koháryovcom a iným zemepanským rodom. Po spustošení Turkami v roku 1550 bola obec viac ako sto rokov opustená. Opäť ju osídlili noví osadníci až v druhej polovici 17. storočia V roku 1828 mala obec 400 obyvateľov. Zaoberali sa pastierstvom a podhorským poľnohospodárstvom. Rozšírené bolo tkáčstvo a výroba dreveného riadu. V dvadsiatom storočí mnoho obyvateľov dochádzalo za prácou do okolitých baní. V roku 2010, v čase nášho terénneho výskum tam žilo 27 obyvateľov.

Navštívili sme pani Pavlínu Kvakovú, rodenú Benkovú. Chodila po službách od svojich 14 rokov, do Hrachova, Klenovca, Tisovca, Banskej Bystrice, do Nemecko a  vydala sa na Krokavu.

Našou ďalšou informátorkou bola Emília Remperová, rod. Benková, narodená v Krokave, žila na Krokave do svojich 22 rokov. Bola mladšou sestrou Pavlíny Kvakovej. Vydala sa do obce Potok. Pani Remperová nám porozprávala o zvykoch pri vynášaní „Mareny“ a zaspieva pieseň „Išla Marína".

- Na Krokave sa vynášala Morena (volali ju Mare(i)na) na smrtnú nedeľu. V jednom dome poobliekali „snopok“ do starých šiat, ktoré si požičali. Išli cez dedinu za spevu uvedenej piesne (spievali stále tú istú pieseň) na „Chotár“, kde sprievod končil a Mare(i)nu povyzliekali a zapálili. Do vody ju nehádzali (na Krokave nie je väčší potok), ani ju nepreskakovali. Mare(i)nu nosil pár (chlapec s dievčaťom) a mládež išla v sprievode za nimi (údajne v dvojstupe). Sprievod začínal v dome, kde Mare(i)nu vystrojili (to sa mládež dohodla). Keď Mare(i)nu upálili, išli domov, pobrali si košíky a chodili po dedine za spevu (ktorú konkrétnu pieseň spievali, si pani Remperová nepamätala). V ktorom dome zaspievali, dali im do košíka vajcia, múku, slaninu, zišli sa do jedného domu a varili si „(p)stúžky“ (šúľance).

Obec Hrlica

Prvýkrát sa obec spomína v roku 1413 ako „Gerlyche“, no vznikla už o niečo skôr, v 14. storočí. Postupnou transformáciou názvu na „Grlica“ sa vyvinul súčasný názov „Hrlica“. Aj tu boli hlavným zemepanským rodom Derencsényiovci, v polovici 17. storočia sa obec stala súčasťou muránskeho panstva. V roku 1828 mala obec takmer 600 obyvateľov, ktorí sa zaoberali pastierstvom, poľnohospodárstvom, pracovali v susedných baniach a hámroch, pálili drevné uhlie a furmančili. V prvej polovici 19. storočia tu pracovala železiareň, ktorá však zanikla v roku 1872. V čase výskumu, v roku 2010 mala obec 72 obyvateľov.

Našou informátorkou, ktorá sa predstavila aj v komornom programe bola Zuzana Ďurove, rod. Dráhová. Narodila sa v roku 1931 v Hrlici, kde prežila celý svoj život. Pochádzala zo 6 detí, z poľnohospodárskej rodiny, otec robil v Sirku v bani. - p. Ďurove porozprávala o zvykoch v období Jána a zaspievala pieseň „Na Jäna, na Jäna“ a ďalšie. Zaspievala nám aj klenovskú pieseň z poza Borovej.

„To taký zvyk búl, tu v  Hrlici bol chotár rozdelený na tri časti, podľa toho, čo sa kde sialo: „jeseňie, jarina a sadeňie“, tak naveky sa chodilo spievať na tú časť chotára, kde bolo jeseňie – ráž a pšenica, nad cestu. Vatru alebo ohne nepálili. Organizovala to mládež, chodila spievať len mládež.

Bývalo to týždeň alebo aj mesiac pred Jánom. Zavše sa na nich aj hnevali, že pováľali siatie.V piesňach často spievali o konkrétnych ľuďoch z dediny a aj za to bolo občas hnevu (napr. pieseň „A tot Ďuro Klimo...“). Často spievali dlho do noci.“

Obec Filier

Obec Filier je listinne doložená z roku 1427 ako „Filleyer“. Vznikla koncom 13. storočia. Patrila Derencsényiovcom, časť Soldosovcom, od druhej polovice 17. storočia Muránskemu panstvu. V roku 1828 Filier počítal takmer 570 obyvateľov. Zaoberali sa najmä chovom oviec a dobytka, v 18. storočí sa rozmohla výroba truhlíc, s ktorými obyvatelia obchodovali. Mnoho obyvateľov kedysi žilo na dnes už žiaľ dožívajúcich rozptýlených samotách.

Našim informátorom bol Ján Záň (od Prabocha),, ,,narodený 1921 vo Filieri, pracoval ako baník, 58 rokov robil evanjelického kántora. Vo vojnovom období hrával v miestnej kapele na cimbale.

„Od kedy boli  jeho predkovia muzikanti si nepamätá. Raz náhodou našiel na povale kameninový džbán s muzikantskými motívmi (husle, slák) s menom Praboch János a rokom 1870. Usudzuje, že patril jeho prastarému otcovi (starému otcovi???). Príbeh, ako našiel ten džbán je celkom zaujímavý – jeho syn potreboval v nejakej divadelnej hre v miestnom ochotníckom divadle rozbiť hlinený džbán, matka ho preto poslala na povalu, aby si tam nejaký našiel. No a tak našli tento a keď ho očistili, uvideli na ňom meno svojich predkov.

Bola to muzika jeho starého otca. Jeho otec v nej hral na cimbal a keď nastúpil do muziky on sám, otec začal hrať kontru. On hral tiež na cimbal. Okrem muziky Prabochovcov chodil zastupovať aj do iných muzík. Vo vojnovom období si na Ratkovskom Bystrom a vo Filieri pamätá 4-5 aktívnych kapiel. On hral vo vojnovom období (dokedy presne, to som nezachytil).“

Obec Ratkovské Bystré

Pod Krížnou poľanou, v doline Západného Turca a jeho prítokov sa rozprestiera chotár Ratkovského Bystrého. Bystrý potok dal obci aj pomenovanie a tak sa v prvej písomnej zmienke z roku 1413 spomína ako „Byzthra“. Územie bolo osídlené už v druhej polovici 14. storočia. Jeho najstaršími vlastníkmi boli Derencsényivoci, na konci 17. storočia obec patrila Rákócziovcom a od 18. storočia viacerým ďalším rodom. Sídlo sa najprv rozvíjalo ako banícke, neskôr k typickým činnostiam miestneho obyvateľstva patrilo pastierstvo a súkenníctvo. V roku 1828 mala takmer 700 obyvateľov, v polovici 19. storočia takmer úplne vyhorela.

Rodák obce Ratkovské Bystré, Štefan Záň, v čase výskumu mal 72 rokov, pracoval ako baník v železorudných baniach v Železníku a v magnezitových baniach v Lubeníku.

Martin Vredík, narodený 1944, rodák z Ratkovského Bystrého, pracoval ako baník na Burde. Hral na rôznych typoch heligóniek a ruskej harmonike.

Ratkovské Bystré sa preslávilo aj inými dobrými spevákmi ľudovej piesne. Sú to Anka Molnárová, rodená Háková a náš kamarát, ktorého sme si pripomenuli už len jeho piesňami. Speváka, muzikanta a zberateľa ľudových piesní, Miroslava Barana sme si pripomenuli len jeho piesňami. Pár jeho obľúbených pesničiek zaspievali členovia mužskej speváckej skupiny Húžva. Komorný program sprevádzala Marcela Čížová.

Roztratené preto, že z týchto dedín sa život pomaly vytráca, mladí odchádzajú a z niekoľkých starých obyvateľov tu ostalo už len pár desiatok. Napriek tomu sa nám podarilo predstaviť pár írečitých zástupcov z týchto obcí, ktorí nám svojím spevom priblížili nárečie a mentalitu svojho rodiska.

Spracovala Stanislava Zvarová, apríl 2020