Veľkonočné sviatky, ako ich prežívali naši predkovia

Po Kvetnej nedeli nastal tichý týždeň. Veľká noc (Pascha) je viacdňový kresťanský sviatok pripomínajúci udalosti ukrižovania a vzkriesenia Ježiša Krista. Do roku 325 bol slávený v čase židovského sviatku pésah.

Od 4. storočia je sviatkom pohyblivým. K sviatkom Veľkej noci sa viazalo množstvo cirkevných obradov, ale i tradičné obyčaje súvisiace s príchodom jari a novej etapy roľníckeho roka, odkazujúce na predkresťanské obrady, praktiky a zákazy. Významnú úlohu v nich hrali voda, oheň, zeleň a vajíčka.

S vodou sa spájala predstava nového života, čistoty a krásy. Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty bolo zvykom ranné umývanie sa v potokoch, studničkách, brodenie koní, česanie vlasov pod vŕbami. Obyčaje späté s vodou vrcholili počas Veľkonočného pondelka v podobe polievania vodou.

Zeleň je súčasťou Veľkej noci v podobe vŕbových vetvičiek, ktoré kňazi svätili na Kvetnú nedeľu, i korbáčov upletených z čerstvých prútov vŕby. Nimi sa pri šibaní na Veľkonočný pondelok mala preniesť sila prírody na človeka. Očistnú funkciu zohrával hluk: od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, keď nezvonili kostolné zvony, sa zlé sily z dediny zaháňali rapkaním rapkáčov.

Očistná úloha sa pripisovala aj ohňu. Na Bielu sobotu sa zvykol v domácnostiach nietiť nový oheň, na ktorom sa pripravovali veľkonočné jedlá. V poverových predstavách sa veľkonočný čas spájal s aktivitou nečistých síl. Dobrú úrodu mala zabezpečiť príprava a konzumácia zeleninových jedál a cestovín, v južných oblastiach Slovenska sa na Zelený štvrtok varili polievky a prívarky z mladých listov špenátu, šťavela i žihľavy, ktoré mali očistiť krv.

Ako to bolo v obci Klenovci? 

Na Zelený štvrtok  sa na zvonici zaviazali zvony na znak smútku nad ukrižovaním Ježiša Krista. Rozviazali ich len v nedeľu, kedy Ježiš Kristus vstal z mŕtvych.

Na zelený štvrtok zvyčajne siali mak, lebo sa najlepšie prijal. Mali ho siať hlavne chlapi, lebo vtedy bola lepšia úroda. V tento deň väčšinou varili šalátovú polievku, lebo bolo treba jesť niečo, čo je zelené. Ak bol šťaveľ, tak sa varila štiavová omáčka. V podvečer tohto dňa chodia klenovčania evanjelického vierovyznania na prijímanie večeri Pánovej "spoveď". 

Veľký piatok, už o polnoci zo štvrtku na piatok sa chodili umývať pramenistou vodou, lebo jej pripisovali liečivý účinok. Kým nevyšlo slnko chodili sa umývať na Rimavu.  Veľký piatok  je pôstny deň, nesmú sa robiť takmer žiadne práce, hlavne spojené so zemou. Varilo sa pôstne jedlo, ryžová polievka s mliekom a rezance s makom. Starší v minulosti držali prísnejší pôst, v súčasnosti je to hlavne aby sa nejedlo nič mäsové. V tento deň sú tiež Služby Božie spojené s večerou Pánovou (spoveďou).

Na Bielu sobotu gazdinky piekli kysnuté koláče, štrúdle, varili šunku, ktorá sa jedla v nedeľu aj v pondelok. Vývar zo šunky využili pre kyslú polievku, s vajíčkom.

Veľkonočná nedeľa: V tento deň sa končil 40 dňový pôst. V kostole postretali všetci aj z „vrchov“.  Keďže bol koniec pôstu, v tento deň hrávali divadlá, po ktorých bývali zábavy.

Veľkonočný pondelok: Dopoludnia chodievali po domoch oblievači, v Klenovci sa nešibalo, len polievalo. Kde nemali na dvore studňu a bývali pri potoku, veru ich i tam "zmośili". Ako pohostenie pre oblievačov pripravovali varenú šunku, varené vajíčka. Oblievačom darovali vajíčka, ktoré sa varili v cibuľovej šupke alebo v dubovej kôre. Inak sa vajíčka v minulosti v Klenovci nezdobili.

Spracovala: Stanislava Zvarová